Brotherhood of Steel & Sorcery

Všeobecne známym (a nesprávnym) archetypom larpistu je predstava dlhovlasého vyziabnutého IT maniaka, tráviaceho prevažnú časť svojho života v zatemnenej miestnosti, s červenými očami opuchnutými z neustáleho čumenia do minimálne dvoch monitorov naraz. Takýto „larpista“ vraj nemá iné záľuby než hranie WoW a jeho reč je bežnému človeku nezrozumiteľná.

Fakt, že toto tvrdenie nie je pravda sa mi potvrdil jeden sobotný večer, strávený v kultúrnom dome v Nový Zámkoch. Už od roku 1993 v tomto meste prebieha jazz & blues festival, už druhý rok pod názvom Jazz Blues Jamboree. Na aktuálnom ročníku vystúpili umelci takých zvučných mien, akými sú Mungo Jerry či Peter Lipa. Čo však má spoločné blues festival s LARPom? Odpoveď je jasná hneď po prečítaní programu festivalu: LARPBand. LARPBand vystúpil vo foyer Kultúrneho domu v Nových Zámkoch poslednú novembrovú sobotu večer a dovolím si tvrdiť, že zožal úspech. Jeho repertoár tvorili bluesové cover verzie hitov s občasným nádychom funky od Guns N Roses, či Michaela Jacksona, ale aj bluesová klasika.

Je mnoho spôsobov, ako dotvoriť atmosféru LARPu. Jedným z najefektívnejších a zároveň v súčasnosti na našej scéne najmenej používaným je hudba. Každé prostredie má sebe vlastnú hudobnú asociáciu, ktorá umožňuje zžiť sa s ním bez toho, aby sme to robili vedome (a teda do určitej miery nasilu). Zistila to ERA, keď na Subkultúre II mali profesionálne ozvučenie a ešte pred nimi to zistili chalani z OK Production na svojom Nultom Poludníku. Mal som to šťastie zúčastniť sa na druhom behu tejto hry a vyskúšať túto teóriu na vlastnej koži. Dobrá hudba, práve spomínaný LARPBand, ktorý primárne vznikol kvôli Nultému Poludníku, bola pomyselným krôčikom, ktorý robí z dobrej hry hru nezabudnuteľnú. Vysvetlím prečo: ak by na Poludníku nehrala hudba, nikoho by to nesklamalo, pretože sa to u nás dovtedy jednoducho nerobilo. Ak by hrala hudba povedzme z rádia alebo ešte lepšie z gramofónu, navodilo by to síce akú-takú atmosféru, no stále by vo vzduchu visela otázka: „čo je to za hudbu? Sme na zaoceánskom parníku, máme banket a hrá nám rádio? Trochu lacné, nie?” Jednoducho prvotná asociácia settingu zaoceánskeho parníka je: „Kate Winslet tancuje s DiCapriom za doprovodu kapely“. Nebudú predsa na bankete tancovať pri rádiu…

Takže Kakaváci to vyriešili po svojom, nepozývali cudziu kapelu, ale využili vlastné nadanie a na svete bol LARPBand. Že to nie je kapela len na jedno použitie potvrdil už tohtoročný SlavCon, kde hrali na otvorení Conu a samozrejme už spomínané Jazz Blues Jamboree, kde sa predstavili aj neLARPovému a nefantasy publiku. Zároveň sú skvelým príkladom toho, že larpisti majú aj iné záľuby ako WoW a že na vytvorenie skvelej atmosféry na LARPe nemusíte pozývať Tublatanku.

Zdieľať na Facebook