“Je sobota. Nastupujete do mestskej hromadnej dopravy za účelom návštevy babičky s igelitkou plnou koláčov v ruke a zlý vlk zatiaľ v nedohľadne, keď tu zrazu… Po nástupe ďalších pasažierov vám nejaký kus ostrého dreva zastaví vo vzdialenosti 5 cm od oka a vy užasnuto prijímate ospravedlnenie od rytiera s nedbalo prehodeným lukom, vedľa vás si sadli dve ukecané elfky so špicatými ušami a k nim po chvíli aj bytosť neznámej rasy v čiernom plášti… Rytier? Elfky? Čože? Nie, nemáte problémy s očami ani halucinácie. Pravdepodobne býva vaša babka v Moštenci…”
Tak takýto úvod článku si mnohí študenti Gymnázia v Považskej Bystrici mohli prečítať v poslednom čísle školského časopisu Rozhľad. Pre súčasných študentov nasledujúci text prinášal často nové informácie, pre mňa osobne predstavoval najmä príjemné zaspomínanie si na Moštenské aj gymnaziálne pomery. Ako larpistov nás v tej dobe bolo nemnoho, avšak dokázali sme veľké veci – bolo tu jednoduché nadšenectvo pre larping, ktoré nás motivovalo a poháňalo k aktivite, mnohí mladí ľudia sa následne nechali strhnúť týmto prúdom. Robili sme larpy, propagovali sme ich, obhajovali sme ich, zdokonaľovali sme ich – prečo? Pretože sme LARPisti a basta :).
V súčasnej dobe komunita zažíva krízu akú ešte nepamätám. Ľudí je problém dotiahnuť k akejkoľvek činnosti, vládne všeobecný nezáujem a pasivita. Z pôvodných desiatok reportov sa dnes na SLADe publikuje pár posledných Mohykánov ročne. Pôvodní nadšenci si pomaly začínajú zvykať na konzumný spôsob prijímania tohto koníčka a vynechávajú akúkoľvek iniciatívu zo svojej strany. Tým spúšťajú a udržiavajú špirálu demotivácie tých, ktorí ešte aktívni sú – ale pre koho? Má to ešte zmysel?
Dovolím si povedať, že zmysel to má. Prečo? Pretože sme LARPisti a basta! Táto komunita nám prináša nielen svojský spôsob zábavy a relaxu, ale aj iný pohľad na svet. Prináša nám množstvo kontaktov a inšpirácie od ľudí, s ktorými by sme inak v kontakte byť nemohli. Formuje to, čím sme a čím sme sa v komunite stali – LARPistami.
Ako však tento stav zvrátiť? Jednoducho! Uvažovali ste v minulosti o organizácii LARPu? Do toho! Máte v šuflíku rozpísaný článok z niektorej akcie? Dopísať a uverejniť! Dlhšiu dobu ste sa nevideli s LARPistami zo svojho mesta, či okolia? Usporiadajte tréning šermu, či ťaženie! Možností je nekonečné množstvo, dôležité je chopiť sa ich a byť aktívny.
Ako každá nekomerčná činnosť, aj LARPing potrebuje svojich nadšencov. V súčasnom “marazme” si ich preto treba vážiť o to viacej. Ich počet, kvalita a aktivita totiž rozhodne o tom, ako to bude s našou scénou vyzerať. Chcete, aby sa LARPy na Slovensku naďalej rozvíjali, alebo ich chcete -naopak- pochovať…?
Kompletný článok z pera Andrey Bašovej si môžete pozrieť TU (http://boss.larp.sk/obsah/larp.pdf). Držím palce ako jej, tak všetkým ostatným nadšencom.
PS: Kto rozpozná osoby a akcie na fotkách? :)
23.November 2009 at 11:24
Ej ale ma zahrialo pri srdci, ked to citam.
23.November 2009 at 12:14
Bohužel, pravdu má autor tohoto článku, vztahuje se nejen na Slovensko, ale i na Čechy. Vždyť pořádný akce se skoro pořádají už jen na Moravě. Lenost a pasivita je ale asi už vrozená LARPařská vlastnost. Bohužel…
26.November 2009 at 09:36
Myslím, že lenivosť je vrodená vlastnosť väčšiny terajšej populácie…