Príručka praktického zlodeja
Alebo:
TORDHAN 2005
Autor: Mgrzl. (Magister zlodejiny) Cahir Incubbus
Predslov:
Uplynulé dni, plné krvi a vrážd ma inšpirovali napísať toto skromné, ale, ako preveľmi dúfam, radami preplnené dielo. Do diania v meste Sedalen, ako aj do sporu s temným Arisemalom som sa dostal, ako je u mňa všeobecne zvykom, úplne čírou náhodou. Spory s mojim otcom doma v pekle, ktoré vlastne viedli k môjmu vyhnanstvu do ríše smrteľníkov tu radšej, pre pokoj mojej duše rozvádzať nebudem. Na mojom dobrodružstve a ceste za kariérou som stretol mnoho prekážok. Tu je súhrn rád, ako sa s niečím takým vysporiadať:
RADA č. 1:
Hneď ako je to možné sa pridajte k nejakému väčšiemu zoskupeniu. Poskytuje to aký-taký štart čo sa týka peňazí aj priateľov.
Ja osobne som sa hneď po príchode do Sedalenu skontaktoval s tunajším cechom zlodejov (prefíkane sa maskujúcim za cech obchodníkov) a po splnení jednoduchých skúšok som bol prijatý za riadneho člena. Pár zlatiek na začiatok a prídavok za vernosť do budúcnosti bol celkom dobrý začiatok. Avšak členstvo v gilde má aj svoje tienisté stránky a tak som sa hneď zaplietol do politiky ohľadne vedenia cechu. Kolegyňa Jadina sa príliš moc netajila tým, že je s cechmajstrom Nitrusom nespokojná a rada by nastúpila na jeho miesto. Sama však na prvý pohľad smrdela grošom, z čoho vyplýva
RADA č. 2:
Buďte zásadne verný tomu bohatšiemu a rozhadzovačnejšiemu.
Majster Nitrus bol potešení o správe ohľadne Jadiny a pár zlatých putovalo do môjho vrecka. Na zatiaľ som sa vybral na vlastnú päsť plniť úlohu úlisného mága Tordhana: z ruín knižnice priniesť stratené zvitky. Nájdenie knižnice problém nebol, avšak:
RADA č. 3 a zároveň 4:
Pokiaľ nemáte jazyk klzký ako had a pár zlatých v mešci, sám a do nepriateľských končín, ako napr. na orčiu lúku alebo k táboru temných rytierov ani náhodou nechoďte. A keď idete do starých ruín knižnice, nezabudnite si nejaké pergameny na prepis starých zvitkov.
Do knižnice som sa síce dostal, no návrat do mesta bol trocha rýchlejší a udýchanejší ako som dúfal. Ale aspoň som tu dobehol so zdravou kožou. A tu je
RADA č. 5:
Keď už vykonáte niečo odvážne alebo objavné, určite dohliadnite na to, aby sa o tom KAŽDÝ dozvedel.
Na základe toho si ma onedlho najala družina, ktorá potrebovala dostať sa ku knižnici rýchlo a nepozorovane. Poviem len toľko, že sa nám to podarilo. Nebyť dvoch mágov ktorí si to strihli akurát okolo majiteľa tejto knižnice, ktorý našou návštevou nebol priveľmi nadšený. Vlastne bol poriadne nasratý.
RADA č. 6 teda znie:
Neotvárajte ústa a nebuďte drzí v prítomnosti niekoho, kto má moc vás umlčať.
Chvíľu po úteku z knižnice sme sa stretli so sférou chamtivosti Iluminou, ktorú na tento svet privolali alchymisti chybným rituálom.
RADA č. 7 je veľmi dôležitá:
Ani náhodou sa NEPOKÚŠAJTE podrezať či otráviť niekoho, kto je na to imúnny a ešte k tomu dokáže ustrnúť pohľadom. Z vlastnej skúsenosti poviem, že tresnúť do mokrého lístia a bezmocne hľadieť ako vás okrádajú, je zážitok, ktorý si nebudete chcieť zopakovať.
RADA č. 8:
Nikomu sa nechce sedieť moc dlhý čas bez kamarátov a alkoholu. Stačí počkať kým sa stráže unavia a vrátia sa späť ku ohňu ku svojím kumpánom.
Keď konečne temní rytieri opustili ruiny knižnice, v mylnej domnienke, že sa už nevrátime, stačilo rozostaviť hliadky a v tichosti opísať všetko potrebné.
RADA č. 9, špeciálne pre pyromanov:
Keď niečo nepotrebujete, spáľte to. Ešte lepšie je podpáliť niečo, čo má váš nepriateľ veľmi rád.
Tak isto pochodila aj Arisemalova obľúbená knižnica.
RADA č. 10:
Každému je oveľa lepšie, keď sa trochu vyspí. No spite radšej s mečom v ruke- pre istotu.
Ja som si pozor nedával a v spánku sa mi stala nepríjemná vec: bol som premenený na upíra. Vykrádanie knižníc má svoje výhody, pretože sa v nich občas nájdu aj zvitky na vyliečenie vampirizmu. A zbytok už je veľmi jednoduchý, stačí mať známeho alchymistu a koreň chrenu. Avšak do uší sa mi dostala zvesť o Jadininej smrti, takže
RADA č. 11 je jednoduchá:
Ak už máte chúťky zvrhnúť svojho majstra a nastúpiť na jeho miesto, dávajte si veľký pozor, komu o tom hovoríte. Môžete totiž niekoho inšpirovať.
Jadina si túto radu k srdcu nezobrala a inšpirovaný Lynx sa jej pekne potichu v lese zbavil. Následne som dostal návrh pripojiť sa k jeho sprisahaniu, ktorý som prijal. Ako som sa choval ďalej, viďte radu č 2. Stretol som sa však s miernymi komplikáciami, lebo priateľ Lynx zase všade rozprával, že chystám zradu ja. Z toho vyplýva
RADA č. 12:
Aj keď reči bývajú málokedy pravdivé, občas sa vyskytne aj výnimka. Napr. keď dvaja zlodeji rozhlasujú, že ten druhý chystá zradu, je veľmi pravdepodobné, že ju chystajú obaja, a väčšinou spolu.
Majster Nitrus ležal podrezaný pri našich nohách a nastala otázka, kto bude na jeho miesto. Lynx navrhoval radu štyroch zlodejov, no vojvoda trval na tom, aby bol jeden, aspoň formálny vodca.
RADA č. 13:
Keď sa niekto pýta, či chcete byť vodcom, a nemá sa k tomu nikto iný, zásadne SÚHLASTE. Platia pravidlá našich mám: „keď dávajú- ber, keď bijú tak utekaj“, či „kto zaváha, nežere (nevládne)“
Ako novopečený cechmajster som usporiadal turnaj na moju oslavu. Vždy som rád, keď ma ľudia oslavujú. Napodiv dopadol veľmi dobre, dokonca sa prihlásili aj dvaja mágovia Ganjalf a Depres, ktorí predviedli exhibičný zápas.
RADA č. 14:
Nikdy nepodceňujte tréning zakrádania sa, či iných zlodejských schopností. Podgurážení pocestní, vracajúci sa z hostinca a hulákajúci pri tom ako banda ožratých trpaslíkov sa k tomuto cieľu hodia viac než ideálne.
V noci začalo byť v tábore nebezpečne, všade sa preháňali upíri, takže
RADA č. 15 znie:
Keď je niekde moc dusno, nezaškodí na chvíľu zmeniť vzduch. V mojom prípade som sa skoro do rána zašil u bandy potulných goblinov, táboriacich za mestom.
Ráno bolo mimoriadne nepríjemné prebudenie- Orkami. Jeden sa dokonca odvážil hulákať v našej predsieni. Zhodou okolností som po príchode od goblinov našiel útočisko v dome samého vojvodu. Teraz si orkovia dovolili priveľa! Ale treba uznať, že nič nepodporí morálku domobrany, ako keď sa dvaja hlavní predstavitelia mesta (ja a vojvoda) s penou v ústach s divokým revom spoločne vyrútia mordovať orkov. A keď sa pridal aj majster hraničiar Mirec, vec bola vybavená a orkovia nám ležali skrvavení pri nohách.
RADA č. 16:
Ak máte niečo, čo nepotrebujete, a dá sa to výhodne využiť či speňažiť, určite to UROBTE. V mojom prípade to bolo moje srdce, ktoré som s alchymistkou vymenil za dve fľaštičky premeny na havrana. Démon nikdy nevie, čo sa môže prihodiť.
RADA č. 17:
Nenechajte sa nikdy zaslepiť bojovým šialenstvom. Môžete dopadnúť ako ja: ani som netušil ako, a zrazu som pochodoval do boja proti Arisemalovi.
Ako na potvoru, nič si skoro z toho boja nepamätám. Hneď, ako sa začalo bojovať, stratil som rozum a vrhol sa na najbližšieho mága. Potom si už len pamätám, ako som stál nad padnutým Arisemalom. Niekto mu vyrezal srdce a ja som sa ho zmocnil. Chutilo sladko a opojne.
RADA č. 18:
Srdce mocného nekromanta je síce lahodné, ale neskôr ťažké na strávenie. A posadne vás démon. Ale to je na tom to najlepšie…
Mocný Arisemal padol a mágovia sa zmocnili jeho veže. Už len oni stoja v mojej ceste stať sa novým temným pánom tohto sveta.
(Ďalej rukopis nepokračuje, iba výrazné atramentové škvrny svedčia o tom, že autor sa veľmi dlho a veľmi diabolsky smial)
(Cahir)
Leave a comment