Ako už býva po akciách zvykom, patrí sa čo-to zbilancovať. Hľadajú sa preto odpovede na otázky ako napr. „bolo dosť ľudí, ukázali sa nejaké nové tváre, boli všetci spokojní, panuje eufória z dobre vykonanej práce“…
A tak dajme tomu, že som to práve ja, osoba vzdialene pripomínajúca predĺženú ruku organizátorov z BOSS-u (pre neznalých problematiky Broterhood of Steel and Sorcery z Považskej Bystrice – http://www.slad.sk/index.php?klan=84), ktorí prijali ponuku Vratka v rámci Dbf Infúzie 2008 trochu oživiť košickú LARP-ovú scénu svojím modelovým ťažením, takým legendárnym v okolí svojho pôsobiska. Takže, skúsim byť stručný, vecný a výstižný, ako bonus sa pokúsim použiť minimálne množstvo gramatických chýb, a tak výchovne vplývať na slovenskú LARP-ovú komunitu… ;o)
Pre istotu a všeobecný prehľad najprv skúsim načrtnúť hlavnú myšlienku ťažení, v prípade mojich omylov ma určite v diskusii BOSS-oráci opravia. Ťaženie ako také má jednu-jedinú úlohu (cieľ, podstatu, záujem, …), ktorou nie je nič iné, ako rozšírenie členskej základne LARP-u, pričom dôraz je kladený predovšetkým na kvalitný RP (RolePlay), chuť hrať sa, utužovanie vzťahov v komunite a výchova potenciálnych organizátorov vlastných akcií, pričom pre maximálne potešenie z hrania sa používa systém pravidiel zvaný šatrh. A keďže sa riadia orgovia tejto zostavy zásadou „ nováčikov nikdy nie je dosť“, zavítali so svojím ťažením aj do Košíc.
Toto prvé ťaženie bolo organizované formou hry, ktorej sa všeobecne hovorí „družinovka“. Ide po bojovke o druhý herne najjednoduchší systém, keď hráči hrajúci rôzne postavy a charaktery sa v družinách pohybujú po vopred vytýčenej trase, na ktorej plnia úlohy pred nich postavené. Tento systém zvolili organizátori na základe skúseností s organizáciou niekoľkých podobných akcií počas niekoľkých rokov. Ak náhodou mal tento systém pre začiatočníkov nejakú nevýhodu, tak tú, že nováčikovia sú „vedení“ pridelenými „lektormi“ z radov skúsených hráčov ako teľatá, a to na úkor vlastnej tvorivosti. Avšak z toho, ako som mal možnosť počas hry vidieť lektorov pri práci, plnili skôr úlohu akýchsi „pobádačov“, ktorí podstrkujú hráčom možnosť rozhodovania v daných situáciách, pričom spôsob „ako hrať“ im predvádzali aj počas stretov s nimi CP (cudzie postavy), ktorých bolo v hre ozaj neúrekom (víla, duch prameňa, nepriateľská patrola, lúpežníci, černokňažník s armádou…)
Nosnou myšlienkou tohto konkrétneho ťaženia bola misia malej vojenskej jednotky za živou vodou pre svojho panovníka. Keďže jednotky boli vyslané hlboko do nie práve priateľskej oblasti, o krízové situácie nebola núdza, hráči tak dostali možnosť skúsiť riešiť ich ako silou, tak i diplomaticky. A treba priznať, samozrejme tentoraz len z pohľadu jedného z lúpežníkov, že s občas väčším, inokedy zase menším postrčením zo strany „veliteľov“ to zvládali viac než dobre.
Ak mám hodnotiť družiny podľa toho, ako sa správali a hrali smerom k partii lúpežníkov zoskupenej okolo mojej osoby, venujem pár postrehov k hraniu úplne zdarma:
- Ak zosielate kúzlo, pohrajte sa s ním – zaklínadlo, gestá, nejaký nosič (veľmi dobrý bol v tomto smere Stelmi, tuším v poslednej družine, klobúk dolu)…
- Ak dávate dokopy zraneného druha, pohrajte sa s tým – obväzy, mastičky, elixíry (tu napríklad sa mi pozdávala liečiteľka v prvej družine, keď dávala dokopy Jokerov bachor, ale aj medik – polotrpaslík)…
- Ak sa šermuje a bojuje podľa šatrhu, zranenia sa hrajú. Ak niekomu udriete špičkou meča po ramene, nečakajte, že dotyčný umrie, je to krajne nepravdepodobné…
- Nie každý, kto má zbraň, vás chce nutne zabiť…
- Nebojte sa hrať aj sami za seba a nahrávať si s druhou stranou, pokojne sa uvoľnite, veď je to len hra a zábava…
Ak by som mal zostaviť poradie štyroch družín podľa toho, ako sa mi páčilo ich
hranie, tak ho radšej nezostavím, aby som niekoho nepripravil o elán a nadšenie, bola by to škoda, každý mňa a ľudí okolo mňa nejakým spôsobom prekvapil, paradoxne viac ako pozitívne. Klobúk dolu, nečakal som, že niekto, kto prakticky nemá potuchy o tom, do čoho ide, sa prejaví tak, ako sa prejavil. Skrátka, podľa mňa ťaženie ukázalo, že v Košiciach je stále dosť ľudí ochotných sa LARP-om venovať a navyše sa v tejto oblasti aj zlepšovať a pracovať na sebe, čo mi potvrdili najmä nováčikovia v kostýmoch, ktoré kvalitatívne presahujú kostým nejedného „mazáka“.
A jedna veľmi stručná a veľmi nepresná štatistika na záver – počasie vyšlo, ľudí sa nazbieralo vyše 50 (Košice, Prešov, Bardejov, Severania a možno ešte ktosi, o kom neviem), herné územie celkom rozľahlé a pestré, počet rozdaných letákov ohľadom fúzie značný, nasadenie pri capture the flag nekonečné, ochota ľudí debatovať veľká, ohlasy nováčikov pozitívne, počet prísľubov na ďalšie akcie slušný, snaha registrovať sa na SLAD-e tiež tak.
Určite budú súhlasiť všetci zúčastnení, ak napíšem „teším sa na nejaký ďalší košický LARP, tentoraz možno aj z dielne niektorého sobotného nováčika“.
PS: A za Košice by sa patrilo poďakovať aj BOSS-orákom, že sa nechali tak ľahko ukecať a dali si tú námahu predviesť šatrh aj u nás doma, a tak potvrdiť, že je to systém s budúcnosťou.
Milan „Olaff“ Madlenák
Leave a comment